Nie je taška ako taška.

Nie je taška ako taška.

Hľadala som ruksakokabelku. Skrátka tašku na chrbát, ktorá sa dá nosiť aj cez rameno.
Ale všetko to začalo úplne inak.

Pred vyše dvoma rokmi som sa prihlásila do projektu Artbees, ktorý organizovalo Moudré podnikání žen v spolupráci s CocaColou CZ/SK. Bol to špeciálny projekt na podporu podnikateliek v našich malých krajinách. To, že som poslala prihlášku do tohto projektu bolo pre mňa v tom čase obrovským krokom z mojej komfortnej zóny, lebo to bolo obdobie, keď som sa veľmi intenzívne schovávala za svoje produkty. Ale tento článok je o inom (o mojej neodvahe zase raz inokedy).

Na konkurze som sa ocitla v skupine s Pavlou. Sedela oproti mne a prišla prezentovať svoj produkt. Čajovú tašku, vlastne čajové vrecúško. Znie to divne, však? Ale tak sa volá jej značka – Teabag  Už vtedy ma zaujala jednoduchosť, praktickosť, myšlienka a hlavne, minimalizmus. No nebolo to celkom to, čo by som potrebovala.

Od tohto nášho stretnutia prešli dva roky a my sme sa stretli opäť. Pavla so sebou priniesla na ukážku svoje novinky. Ruksaky. Už na prvý pohľad sa mi páčili, akurát som mala odvážnu požiadavku: aby mi urobila jeden, ktorý bude kombináciou tých dvoch prototypov, ktorými sa pochválila. Namoje prekvapenie jej to vôbec nerobilo problém a sľúbila mi, že sa o to pokúsi.

Viete, ja naozaj nie som nakupovací typ a vôbec sa tým netajím. Kým si niečo kúpim, rada si premyslím, či tú vec naozaj potrebujem. Predovšetkým preto, že nechcem zbytočne plytvať zdrojmi. Či už finančnými, alebo tými prírodnými. Ale táto ruksakotaška bola presne to, čo som dlhšie už hľadala. A ja viem, že vakov je na trhu kopec, že by som si mohla vyberať. Ale tento “môj” Teabag je niečo úplne iné.

Páči sa mi myšlienka, s ktorou Pavla svoje tašky vyrába. Ako sama hovorí, Teabag vymýšľala pre seba ešte počas štúdia dizajnu. Chcela tašku, ktorá by bola jednoduchá, variabilná a nadčasová. A keďže máme podobné zmýšľanie, aj pre ňu pri tvorbe bola dôležitá ekológia a udržateľnosť výroby. Svoje tašky vyrába prevažne zo zbytkov materiálov z čalúnickej dielne neďaleko jej pôsobiska. V praxi to znamená, že každý kus je originál a dokonca je vytvorený každému zákazníkovi “na mieru”.

​Vôbec sa tak nečudujem, že jej tvorba bola minulý rok ocenená výberom do top 10 českých dizajnérov a bola prezentovaná v českom centre v Bruseli.

A ako vlastne ten môj zázrak vyzerá? Je to perfektne premyslený kúsok, ktorý dizajnovo ladí s celou kolkciou Teabag. Vychádza z najväčšej tašky, je však doplnený praktickou klopou, v ktorej je ukrytá kapsička na mobil. Vo vnútri je úpne štandardne jedno veľké vrecko na zips, a remienok s karabinkou na kľúče alebo malú taštičku. Dokonalá vchytávka je vrecko v zadnej časti vaku. Nie je prístupné zvonku, lebo sa nachádza smerom k môjmu chrbtu a tak k nemu nikto nemá prístup iba ja. Dokonca aj keď mám tašku na chrbte, viem sa tam pohodlne dostať. Ideálne miesto pre môj mobil, ktorý tak mám kedykoľvek v dosahu a nemusím si vak vôbec dávať dole z chrbta.

​No a to, čo ma dostalo, je možnosť zmeniť tento ruksak na kabelku cez rameno. Jednoducho len odopnem jeden popruh a ten druhý pripnem na rafinovane všité očká a kabelka je na svete.

No ako by som mohla nemilovať túto tašku. Od momentu, ako som ju dostala do rúk, poctivo som ju “testovala” každý deň. A ak máte malé deti, tak vám vôbec nemusím vysvetľovať výhodu voľných rúk. Tie moje deti síce už nie sú až tak malé, ale aj tak si voľné ruky celkom rada užívam. Teabag je moja jediná čierna taška a stal mojim obľúbeným doplnkom. Ak si pozriete moje fotky na IG, zistíte, že na väčšine z nich je stále so mnou, ak ho nevidíte v plnej kráse, určite si všimnete aspoň popruhy na ramenách – a to je presne ono, mám voľné ruky 🙂

Teabag bola jediná taška, ktorá so mnou cestovala na dovolenku do Španielska (teda okrem tej plážovej veľkej tašky). Jednoducho, hodí sa mi ku všetkému, je to ruksak a taška v jednom, je elegantná ak treba a tiež športová, ak si to situácia vyžaduje. Vojde mi do nej všetko, čo potrebujem. Niekedy mám pocit, že je nafukovacia (zmestil sa mi tam môj notebook, ručne maľovaný denník, peračník s ceruzkami a farbami, veľká peňaženka a fľaša s vodou). Celkom dosť som ho napratala a on to dal. Tak chápete, že sa nemôžem nepochváliť, keď som spokojná.

Aj túto ruksakotašku si môžete kúpiť u Pavly v eshope tu –> ESHOP TEABAG
A ja mám na sebe, ako inak, moje IMANI 🙂

Ako som začala tvoriť vlastnú módnu značku oblečenia – IMANI

Ako som začala tvoriť vlastnú módnu značku oblečenia - IMANI

K môjmu životu neodmysliteľne patrí moja práca. Pochopiteľne, keďže pracujem takmer každý deň a ak práve nie som v dielni, tak pracuje môj mozog a ja stále vymýšľam nové vzory a strihy, rozmýšľam o tom, ako to nafotiť a kde, ako to dostať k ľuďom, ako… je toho celkom dosť veľa. No veď hovorím, moja práca je súčasťou môjho života.
Keď som bola malá, chcela som byť kaderníčkou, aj učiteľkou, aj modelkou, aj módnou navrhárkou. Od tej kaderníčky som upustila a som celkom rada. Teraz mám dosť, keď musím strihať mojich chlapov, stále nechápem, na čo im tak rýchlo rastú vlasy 😉 Učiteľkou som čiastočne tiež a verím, že to vyučovanie ešte len príde aj iným spôsobom, ako pri vlastných deťoch. Modelkou som nikdy nebola, ale teraz si to už skúšam, keďže tvorím módu pre ženy, také skutočné, naozajstné. Také ako ja a tak som sa konečne rozhodla fotiť moje oblečenie nielen na krásnych mladých XSkových modelkách, ale aj na sebe a prichádzam tomu celkom na chuť 😉 No a módnou návrhárkou som sa stala postupne. Začalo to šitím vlastných modelov už na základnej škole, počas gymnázia som to skúšala aj pre iných a postupne som sa učila čo a ako. Avšak vysokoškolské štúdium som nakoniec absolvovala na fakulte manažmentu. A aj to sa mi nakoniec hodilo v tom, čo teraz robím. Okrem riadenia domácnosti s desiatimi členmi (čo vôbec nie je sranda), riadim aj svoj malý podnik.
Pred piatimi rokmi som založila IMANI. Je to malá slovenská značka, ktorá produkuje módu pre ženy, ktoré sa chcú vyjadriť k životu aj svojim oblečení. Chcela som priniesť viac, ako len ďalšie kusy oblečenia. Chcela som priniesť posolstvo. Začalo to posolstvom o láske, o tom, že si milovaná taká, aká si. A nemusíš a ani nemôžeš urobiť nič viac, aby si bola viac milovaná. Že je to utópia? Pre mňa nie. Verím tomu, že Boh ma takto miluje a to mi dáva silu a schopnosť kráčať vo svojom živote iným spôsobom ako doteraz.
Potom sa k tomu pridalo posolstvo o tom, že je dobré premyslieť si, koľko a čo kupujeme. Či naozaj potrebujeme všetko to, čo nám brnkne do nosa kedykoľvek sme v nákupných centrách. Ja osobne nie som veľmi nákupný typ človeka. Mám rada jednoduchosť a praktickosť, variabilnosť a účelnosť.
A presne takto tvorím aj svoju módu. Postupne som si našla svoj vlastný štýl vyjadrovania a tým je minimalizmus v strihoch, farbách a vzoroch. Moja najnovšia kolekcia neprináša text na tričkách a šatách. Avšak slovný odkaz v tejto kolekcii istotne nájdete. Je na netradičnom mieste. Nie je to totiž posolstvo pre tých, ktorí vás v oblečení IMANI uvidia. Je to odkaz pre vás, ktoré si ho budete chcieť obliecť na seba. V každom kúsku je skryté jedno slovo, ktoré hovorí niečo o vás samých. Nájdete tam slová ako: milovaná, potrebná, nádherná, vznešená… a ešte omnoho viac. Možno na prvé počutie sa vám bude zdať, že niektoré slová pre vás neplatia. Ale môžete mi veriť, vyberala som ich starostlivo a som si istá, že pre vás bude platiť každé jedno, ktoré odo mňa dostanete. A aké to bude, to je prekvapenie. Nepoznáte ho vopred. To, ktoré k vám príde, bude prekvapením. Je to medzi nebom a zemou, ktoré slovo je práve pre vás. A že slovo má moc meniť život, zvlášť keď je to slovo od Boha, tak presne v to dúfam. Dúfam, že tieto slová dokážu meniť niečo vo vašom živote. Možno na začiatku len niečo malilinké vo vnútri vašej duše a postupne to bude rásť a meniť aj niečo navonok.

A toto je zmysel mojej tvorby. Niečo z môjho srdca, čo dávam von a pretavujem to do praktických a nositeľných kúskov s posolstvom.

​Viac modelov nájdete na: www.imani.sk