Nika Hrazdil

Ako sme prerábali...

Od rozhodnutia pustiť sa do prerábky v našom dome prešlo už niekoľko mesiacov. Tá samotná myšlienka však prišla oveľa skôr. Bola v rovine úvah o tom, čo sa nám páči a čo nie, čo je nevyhnutné opraviť, lebo sa na tom už podpísal zub času. Jednoznačne sme vedeli, že sa potrebujeme v prvej etape prerábky nášho domu pustiť do prízemia. Malo to však jeden zásadný háčik. Poznali sme mnoho ľudí, ktorí sa pustili do prerábky, ktorá potrebovala aj menšie, či väčšie stavebné úpravy a ich skúsenosti boli v mnohom extrémne odrádzajúce. A v čom bol problém? Predovšetkým v ľuďoch. Neviem, či to je špeciálny problém v slovenských podmienkach, ale mnohí profesisti sú … ako to slušne napísať… nespoľahliví. Dohodnú sa na termínoch začiatku prác, sľúbia často nesplniteľné termíny ukončenia prác (asi aby dostali zákazku, lebo veď všetci chceme všetko a najlepšie včera bolo neskoro), nehovoriac o sumách, ktoré sa v priebehu prác navýšia a vy ani neviete ako. A keď som toto počúvala z každej strany, uznajte, že sa mi do prerábky veľmi hrnúť nechcelo. Tým, že som nepoznala nikoho osobne a hlavne uvedomenie si, že budem potrebovať elektrikára, vodára, plynára, murára, maliara, podlahára… ach, už len vymenovať všetky profesie je veľa a to som dopredu ani len netušila, čo všetko nám ešte v procese vybehne, ako to už býva pri takýchto radostných akciách. A tak to bola dlhodobo otvorená otázka.
Až do jedného momentu, ktorý si veľmi dobre pamätám. Niekedy koncom minulého roka som bola na jednom networkingovom podnikateľksom stretnutí, kde boli iba ženy (asi to nebolo plánované len pre ženy, ale tak nejako to nás ženy k sebe prirodzene ťahá, keď už sme v biznise). Stretla som tam mnohé šikovné podnikateľky, ktoré sa zaoberajú malou lokálnou výrobou oblečenia, bytových dplnkov, pečením, tancovaním a jeho učením, cvičením ale aj poskytovaním služieb v oblasti krásy, pohybu, či virtuálnymi službami a poradenstvom. Naozaj bohaté a široké zastúpenie. Nedá mi nepovedať, že máme na Slovensku veľmi schopné ženy, ktoré sa neboja vykročiť do neznáma a robiť to, čo ich baví. No jedna z nich ma naozaj prekvapila. Keď sa predstavovala, povedala, že robí od návrhu až po realizáciu prerábky domov a bytov. A navyše, postará sa o všetkých potrebných profesisov, takže pre zadávateľa prác je to len o tom, že aspoň zhruba vie, čo chce. Asi nemusím vysvetľovať, že som sa s ňou hneď zoznámila. Predsalen, znelo to ako by mi padla rovno z neba. Veď to je čistý sen, ak by niekto vedel spracovať to, čo potrebujeme v dome prerobiť a ja sa nebudem musieť dohadovať a naťahovať so všetkými tými chlapmi, ktorí niečo sľúbia a poposúvajú termíny a tak sa mi všetko poposúva a z plánovaného mesiaca bude pol roka. Lebo to sú reálne skúsenosti, pokiaľ si hľadáte robotníkov individuálne.

A tak, slovo dalo slovo a s Marcelou (to je tá pre mňa neskutočná žena – vážne, už len to, že je to žena v tomto biznise, mi príde neuveriteľné) sme sa dohodli na stretnutí, kde sa porozprávame, ako by som si to celé predstavovala. Po pár dňoch sme už spolu sedeli na káve a rozprávala som o mojich snoch v našom bývaní. Nie dlho po tom, prišla na obhliadku domu aj s ďalšími dvoma odborníkmi. Všetko zamerali, poznačili, niektoré moje predstavy uviedli na pravú = realizovateľnú mieru. A to bolo všetko. Potom mi už len prišiel návrh na realizáciu aj s cenovou ponukou. A keďže už viete, ako to dopadlo, teda, že prerábku už máme za sebou, tak sme sa dohodli na termínoch začiatku prác. Absolvovali sme s Marcelou ešte spoločný výber materiálov, zaviedla ma do rôznych predajní, ukázala rôzne možnosti a dostupné varianty, v ktorých som sa dovtedy vôbec nevedela zorientovať. Netušila som, čo je čo a asi by som sa to vedela dozvedieť, však internet, ale vážne sa mi tým nechcelo strácať čas a tak som bola rada, že ma tým niekto ochotne previedol a ja som si urobila taký rýchly prehľad.

No a práce nakoniec naozaj začali načas. Teda prvý deň bol taký pozvoľný, ja som čakala, že nabehnú a všetko hneď vybúrajú, no to boli tak akurát moje zidealizované predstavy. Ale potom to už fičalo jedna radosť a každý deň sme mali v dome kopec prachu a neporiadku. Veď ste to nakoniec mnohé sledovali v storkách na mojom instagrame. Ak ste nevideli naživo, tak si môžete pozrieť záznam mojich autentických pocitov a reakcií vo výbere storiek.

No a čo som sa naučila v procese tejto prerábky?– že všetko naraz sa nedá – a tak sme rozdelili aj prerábku prízemia na dve etapy, ešte nás čaká kúpeľňa, ktorú nám nateraz zachránili od zatekajúcej sprchy nevyhnutnou prvou pomocou, ale búraniu sa jednoznačne nevyhneme

– že profesisti sú takí istí ľudia ako všetci ostatní a robí im dobre, keď ich pochválite a ste k nim milí. To, že pre vás pracujú, neznamená, že sa k nim máte správať ako k poslednej špine. A moja skúsenosť s ľuďmi je o tom, že ako sa správam ja k nim, tak sa správajú aj oni ku mne. Jednoducho to staré známe: čo zasievaš, to budeš aj žať. (A prečo som to takto natvrdo napísala? Lebo stále viac okolo seba pozorujem pohŕdanie ľuďmi, ktorí robia akožepodradné práce – fakt ma to dosť vytáča, lebo ja nechápem, kto kedy začal rozdeľovať prácu na podradnú a tú dobrú, vhodnú, prijateľnú, exkluzívnu a čo ja viem čo ešte. Mali by sme sa trošku upratať vo svojich myšlienkach a uvedomiť si, že všetky, naozaj všetky profesie, sú dôležité.)

– že sú prípustné aj zmeny a to na oboch stranách. Či už zo strany robotníkov alebo aj z mojej strany a vždy sa o tom dá slušne komunikovať. Chvíľami som si myslela, že tí chlapi zo mňa zošedivejú, keď som v procese prác prichádzala na ďalšie “drobnosti” ktoré by bolo fajn mať trošku inak, ako som si myslela na začiatku. No ale chápete, akosi sa to za pochodu vyvíjalo a keď mi Adam (to bol šéf) povedal, že veď ten krb môže prerobiť aj úplne, ak by som chcela, tak jasné, že som chcela 🙂 )

– utvrdila som sa v tom, čo hovorím stále: že keď nejde o život, tak ide o… teda nejde o nič v podstate. A tak keď sa niečo na prvýkrát nepodarilo, resp. sa v priebehu prác zistilo, že tie naše káble tie nové spotrebiče do kuchyne neutiahnu a je potrebné urobiť novú rozvodnú skriňu elektriky a zasekať káble do podlahy a to predĺži práce o dobré dva dni, tak som si povedala, jasné. Ale v podstate tu tak trošku šlo o život, lebo nemať dobre urobenú elektriku v dome je fakt o život. A nakoniec z tých dvoch dní bol prakticky jeden. Tí naši elektrikári boli perfektní, potiahli do noci a prišli aj v sobotu. Páčil sa mi ich prístup. A asi sa nad nami zľutovali, keď videli, že v tom dome počas prerábky žijeme.

– zistila som, že pri niektorých detailoch je dobre byť k dispozícii alebo na nich aspoň myslieť vopred. V podstate mi unikol len jediný detail, čo si môžem asi gratulovať. Sú to schody, s ktorými sa Adam sám vyhral celkom slušne, keďže sú pomerne úzke a ešte točité – tí ktorí vedia, ako sa obkladajú schody dlažbou, sa teraz určite chytajú za hlavu, lebo teda len príprava dlaždičiek na obkladanie schodov trvala dva dni. Som si istá, že nikto, ale naozaj nikto si nevšimol detail, ktorý ale neušiel môjmu v tejto oblasti perfekcionistickému oku. Na schody som si vybrala špeciálnu vzrovanú dlažbu, ktorá mala 6 rôznych vzorov. Moja nevypovedaná predstava bola, že na každom schode bude jeden vzor a rovnaký. A až o ďalších 6 schodov sa logicky bude vzor znovu opakovať. Ale akosi som túto pre mňa samozrejmosť nepovedala nahlas a v deň, keď sa obkladali schody mi ani nenapadlo byť pri tom. A potom už bolo neskor. No ale vážne nejde o život. Kebyže vám to tu nenapíšem, pochybujem, že by ste si to iekto všimli 🙂

– no a ešte jedna vec, aj slovenskí malí podnikatelia sú zodpovední a spoľahliví. To som si zažila na vlastnej koži. Keď to bolo celé hotové, Marcela mi navrhla, aby som si to v kľude celé prešla a že po pár dňoch príde na záverečnú kontrolu vykonaných prác, ešte pred tým, ako to celé zaplatíme. A tak sa aj stalo a veru našla som zopár malých detailov, ktoré bolo ešte treba dotiahnúť do konca a ja som si ich nevšimla v tom pracovnom chaose. Tento prístup sa mi vážne veľmi páči, lebo to dáva priestor mne ako zadávateľovi prác. No a tak chlapi nabehli ešte v jeden deň a doladili detaily. Až potom sme to celé aj finančne uzavreli a ja som mala naozaj dobrý pocit z toho, že to stálo za to, aj keď to bolo únavné – ale to nie ich chybou ale tým, že sme sa rozhodli prerábať dom a zároveň v ňom žiť so všetkými deťmi.

Takže toľko moje spracovanie prvej etapy prerábky s odstupom pár týždňov. Som vďačná, že som Marcelu stretla úplne náhodou (ale veď viete, že ja celkom tak na náhody neverím, takže mi je celkom jasné, že som ju dostala ako darček, aby som ja nezošedivela z prerábania domu). A asi vám nemusím písať, že ju odporúčam, to je asi celkom jasné z tohto môjho článku o prerábke. Ak máte pocit, že neviete kam sa pohnúť, ale viete, že chcete prerábať byt alebo dom, tak ona je fakt spoľahlivá. A toto je atribút, ktorý bol pre mňa najdôležitejší.

Marcela Helpenová, 0918434539
marcela@helpenova.sk